Obytná oblast

First topic message reminder :

Obytná oblast zabírá snad největší část Yukigakure no Sato. Je tvořena malými obchůdky, ramen shopy, restauracemi, ale hlavně domy, které jsou opětovně z kamene dovezeného z hor. Domy jsou většinou kostkovitého tvaru beze střechy, jakou staví ostatní vesnice. Je to vyloženě jen kostka. Domy nejsou dvakrát velké, ale poskytují člověku vše, co chce. Lze zakoupit i o hodně větší domy s lepším vybavením, to však stojí nespočetně peněz nebo nutnost stát se významným obyvatelem.

Trochu znepokojeně se podívám na Tamotsua a vrhnu na něj nepříjemný pohled. "Fajn, ale zbraně mi neseš ty." řeknu a vytasím oba scimitary, které mu podám. "A vesnice je několik kilometrů severně, jestli tam chcete dorazit dnes, vyrazila bych." řeknu rozhodně a v čele toho týmu se vydám ku předu.

Jun´ichi
Pozrel som na ňu trocha divne No ak si tý dvaja myslia že im tam pôjdem bez zbraní sú na omyle potom som pozrel na Tamotsua a povedal Ak si myslíš že ja tam pôjdem bez zbraní tak si sa asi s koňom zrazil pri mne ostane všetko tak ako to je ver mi poznám spôsoby ako dostať z ľudí to čo chcem a nemusím pri tom schovávať zbrane. po tom som zoskočil z brány a vydal sa k dedine

Kumori Toorima

Po malej chvíli čo som na Kanea čakal sa už ta bolesť z boja pro ktorom som skončil takto, nemohla predstierať a ignorovať. Tak napriek tomu že sa mi moc do nemocnice nechcelo musel som tam ísť. Hneď ako to bolo na prahu znesiteľnosti som si povedal "Sorry Kane ale musím sa dať do kupy nemožem na teba počkať." a pomaly ale isto som smeroval k budove nemocnice.

Tamotsu Shinozaki
Vrátil se ,aby zjistil , jestli už Jun´ichi už přijal jeho podmínky.
" Tak co připraven schovat zbraně a zkusit to po mém?"
zeptal se Jun´ichiho.
" Nebo se mám jít ještě projít?"

Zobudila som sa pomerne skoro. Stále ma otriasalo, mala som trocha zapchatý nos a v hrdle uhlíky. Žila som však, bolo to viac než som si mohla pred niekoľkými hodinami priať. Síce mi to trocha žralo svedomie, nemohla som tu počkať na to Eyleen. Narobila som jej dosť starostí už aj tak. Nakoniec som si však vypožičala nejaké oblečenie. Mala takmer rovnakú veľkosť takže to nebol moc, problém. Nechala som jej na stole to, čo som zarobila cestou sem. Tjest znova som bola na nule. Následne som len otvorila okenicu a vyšplhala som na strechu budovy. Odtiaľ som si to namierila preč z dediny. Aspoň mi už nebola taká zima ako pred tým páč som na sebe mala niečo teplého.
(presun)

Dorazím s Tamotsuem a pohlédnu na Jun'ichiho, zjevně se za těch pár dní ani nepohnul. Zakroutím hlavou a kývnu na ostatní. "Vyrážíme." zavelím a vydám se k branám vesnice. Doufám, že mě ti dva sledují, ale nijak to neřeším, pokud jdou, tak jdou, pokud ne, tak ne.

Kumori Toorima

Keď som mal z krku nemocnicu a môj zdravotný stav tak som vyrazil cez obytnú oblasť priamo pre odmenu z misie. Netuším či už dorazil Kane z misie len dúfam že sa tam nezasekol svojím spôsobom.

Tamotsu Shinozaki

" Počkej a kdo řekl ,že tomu tady šefuješ?"
ohradil se
" Ale jo měli bychom jít problémy se sami nevyřeší"
nadhodil a šel směrem k vesnici.
" Hmm tak si říkám...umím jednu techniku který mě dostane na místo které znám...nebo mě prostě hooodně rychle přesune."

Jun´ichi
Kráča popri nich a obzerám si okolie je vidieť že zrejme myšlienkami som niekde inde pretože ten pohľad doprázdna je až príliš výrazný. Hmm Zoki vieš čo je Zaujímavé tie malé biele sračky vytvárajú celkom zaujímavé obrazce. Ale doprdele z obrazcamy Jun uvidíš čo v tom bielom svinstve vytvoríme my za umenie he. No to teda bude vyzerať. kráčal som mĺkvo vedľa tých dvoch keď zo mňa zrazu vyletelo Nikdy nepapaj žltý sneh !!!

Kumori Toorima

Keď som vyšiel z budovy popremyšlal som .. kam asi budú smerovať moje kroky..
Poobzeral som sa a popremyšlal som kde by podla správnosti mohol byť ten správny dom.

Vytiahol som klúč.. nevyzeral nejak nezvyčajne... podišiel som k prvému domu...

Sedela som na streche jednej z budov.. bol celkom zázrak že som vôbec na nejakú vyšplhala. Barlu som mala opretú o rameno a zvedavo som si prezerala chlapíka, ktorý práve prišiel k dverám podo mnou. Očividne mu tam ten klúčik nepasoval, z môjho uhlu pohľadu to však vyzeralo tak, akoby sa snažil zámok odomknúť pomocou paklúča.
"Budem sa tváriť žeee sa práve nesnažíš vykradnúť dom mojej známej." Zaškerila som sa dosť nahlas na to, aby ma počul.

Kumori Toorima

"Eh.. nazdar.. a nesnažím sa vykradúť .. čože? Nie nie... len sa snažím uhádnuť dom ku ktorému patrí tento kľúč." z dialky som jej ukazal že je to klúč a nie vykrádací nástroj. "Kage mi len hodil klúč a shinobi zariaď sa.. ani mi neporadil kde zrovna hľadať môj dom." - Eh toto nevypadá dobre. No dúfam že mi uverí, inak mám docela problém.

Chvíľku som ho sledovala, ten klúčik a tak. Po tom som sa mierne pousmiala a prikývla som hlavou.
"Dajme tomu, že ti verím." Odpovedala som mu a následne som len hlavou pootočila po ulici.
"Pochybujem však, že ti môžem pomôcť, sama som tu druhý deň." Dodala som trocha sklesnutejším hlasom a následne som sa začala rozhodovať.. či skočiť alebo nie. Nohu som síce zlomenú nemala no, stále bola v obväzoch a aj pri chôdzi sa mi na ňu nepríjemne našlapovalo. Nakoniec som však usúdila, že to bude najrýchlejšia cesta dolu a tak som zoskočila. Dopadla som do mäkkého snehu a v momente sa mi podlomili nohy. Niekde v polke pádu som to však statoćne zastavila, a tak som teraz bola v celkom nepríjemnej, no celkom zaujímavej polohe. Pomaly, veľmi pomaly som sa vyrovnala.
"Ako sa voláš ?" Spýtala som sa bez okolkov a na mojej tvári bolo vidieť zhnusenie, zapríčinil to však práve sneh.

Kumori Toorima

Pousmial som sa a počkal som až sa nejako dostane na zem. "Kumori Toorima je mi cťou." hmm.. kam sa chystá v tomto stave ísť?.. "Nom.. a kam sa teraz chystáš?" nemohol som si pomôcť ale netuším čo sa jej mohlo stať keď mala problémy s pohybom.

Zodvihla som jeden prst a následne som sa znova uškrnula.
"Prečo čakáš, že sa ti predstavím tiež? Ale.. heeh ty ma kludne môžeš volať Kick-ass !" Zazubila som sa a následne som len mykla ramenom.
"Tak vieš, musím dávať pozor na prípadného zlodeja.. navyše mi dlžíš rámen, predsa len, chcel si sa vlúpať do toho domu a ja som jediný očitý svedok !" Vyhlásila som, čakala som čo on na to. Len boh vedel, či som to myslela vážne... ja som to však vedela a to mi stačilo.

Kumori Toorima

"Hmm.. vydieraš? No aj tak som sa chystal ísť najesť." toto si ten kage vypije, to by bolo lepšie spať na ulici. Pech.. "No a mýliš sa nejako som nedúfal že mi povieš svoje meno tak som to ani neočakával. No ale tj teraz jedno ideme sa najesť či?" čakal som na ňu nech sa konečne pohne.

"Pfff pochopiteľne že ťa vydieram, čo by som z toho inak mala ?" Zaškerila som sa a následne som len kývla ramenom.
"Ale pomalším tempom !! Snažím sa na okolie pôsobiť desne cool, nikto ma nebude brať vážne, ak sa budem všade náhliť ako decko." Zahovorila som ešte.
"Inak, uuhm, moje meno je Lala.. a nesmej sa ! Je to zakázané !"
Následne som len kráčala za ním, teda skôr krivkala, ak sa teda dalo elegantne krivkať.

Kumori Toorima

"Uh vážne? No.. tak sa dalej snaž pretože nejako ti no nevychádza." Keď prezradila svoje meno, nemohol som si pomocť a na pár sekúnd bolo na mne vidieť že som započul poriadny vtip. "Ja, niee to by som si nedovolil. Takže Lala.. uhm.." no tak na jej meno si budem musieť zvyknúť pretože inak ma zabije skorej než vojdeme do Ramen shopu. "už sme tu." dodal som a nechal som ju prvú vojsť.

Počas cesty som ho prebodávala pohľadom. Stále som ho skúmala a jasne som videla náznaky smiechu !! Teda skôr som si ich predstavovala. Keď ma pustil prvú, len som si odfrkla a vstúpila som dovnútra. V momente mi pusu zalial príval slín a moje hladné oči naraz zhltli celý obchod ! Nejedla som už.. jeden, dva dni ? Prestala som to počítať.

Kumori Toorima

"Nom choď si zatiaľ sadnúť ja objednám jedlo." dodal som a smeroval som k pultu. "Zdravím 2x 3 porcie rámenu a 2x saké" ked som si objednal sadol som si k voľnému miestu oproti Lale.

"Za chvílu sa naješ. Ešte dačo by vaše veličenstvo si prialo?" sarkasticky som dodal.

Výnimočne potichu a poslušne som si sadla za jeden zo stolov. O chvíľku si prisadol aj Kumori a ja som sa len mierne uškrnula.
"Je ti jasné, že som si s tým udaním robila srandu.. že ?" Zazubila som sa a dúfala som, že proste tú objednávku nestopne. Vlastne som mu ani neodpovedala, nepovažovala som tú otázku za potrebnú.. bol to skôr taký žart ktorým ma chcel vytočiť ! Alebo podpichnúť. Kto vie.

Kumori Toorima

"To je v poriadku. Možno som mal len chuť zo slušnosti dakoho pozvať na obed." ani som sa pri tej reakcii nepretvaroval ono som to myslel uplne vážne ale zároven som ju neplánoval zbaliť. Na románik som nemal čas ani náladu. Po chvíli dorazila obsluha a doniesla objednané jedlo. "Nom.. dobrú chuť." rozdelil som si zlepene paličky a začal som jesť. Po prvom súste som dodal. "Ak smiem vedieť, čo sa ti stalo?" uh.. dúfam že som si s ňou už potykal inak to bude docela trapas.

Keď doniesli misku, proste som paličky úplne odignorovala. Jej obsah som prevrátila k ústam a plnými dúškami som ho hltala. Pri jeho otázke som na chvíľku zastala, poprežúvala som, prehltla som a následne som sa uškrnula.
"Misia, svorka vlkov." Zaškerila som sa a následne som do seba prevrátila zvyšok misky. Mne niečo ako vychutnávanie naozaj nič nehovorilo.. navyše som bola hrozne hladná. Poriadne som si povzdychla a následne som si pošúchala trocha červené oči.
"Vždy je v tejto diere.. taká zima?" Spýtala som sa skôr rečnícku otázku.

Kumori Toorima

Keď som videl ako celú misku prevrátila do seba trošku ma to pobavilo. "Hmm a to si sa nechala rozsekať vlkmi?" dodal som.. a pokračoval som v krmení sa. "Ty si sem prišla nedávno či? Pred misiou som na teba nenarazil." dorazil som prvú misku. Hmm na to že ma nohy dosť obmedzené jej ruky su priam hyperaktívne. pomyslel som si keď som si všimol že obeduje ako keby to bolo posledne jedlo v jej živote.